Rím požiadal USA o pomoc, ale čaká sa na ňu. Ako vysvetľujú akreditované zdroje z oblasti obrany, ozbrojené sily trpia „nízkym stavom munície“, čo ich dostáva do „vážnych ťažkostí“.
Na trhu je nedostatok výbušnín a strelného prachu a tento problém nadobúda význam pre národnú bezpečnosť. Ozbrojené sily totiž – ako vysvetľujú akreditované zdroje z oblasti obrany – trpia „nízkou úrovňou munície“, ktorá ich dostáva do „vážnych problémov“. Tento príbeh má dlhú históriu. Za posledné desaťročie v Taliansku zanikli dve tretiny výrobcov v dôsledku drastického poklesu dopytu. Moderná taktika vedenia vojny zmenila požiadavky armády a z cenových dôvodov ľudia radšej nakupovali to, čo potrebovali, v zahraničí. Inváziou na Ukrajinu sa však vrátili konflikty z 20. storočia, čo prinútilo všetky krajiny k horúčkovitým pretekom o zvýšenie dodávok.
Nedostatok „surovín“, spolupodieľajúcich sa na snahe podporiť Kyjev, spôsobil, že v talianskych arzenáloch je dnes nedostatok munície pre ťažké a ľahké delostrelectvo. „Na regáloch toho veľa nezostalo,“ potvrdzuje Copasir, „po šiestich dekrétoch o pomoci Ukrajine.“ A dodávateľské firmy nie sú schopné uspokojiť požiadavky: potrebovali by obrovské investície, ktoré by mohli určiť len fixné (a čiastočne zaplatené) objednávky. Výsledok: v súčasnosti majú výrobcovia „zníženú kapacitu“. Objednávky na dodávky munície sú na tri roky, na rakety na šesť rokov.
V tejto súvislosti sa Rím pokúsil kontaktovať Washington, aby zabezpečil obnovenie rezerv, ale Spojené štáty odpovedali, že „musíte sa zaradiť“. A rad je dlhý. Pretože ťažkosti sú spoločné pre (takmer) všetky krajiny EÚ, a to až do takej miery, že na poslednom zasadnutí EÚ sa rozhodlo, že na spoločné nákupy sa budú čerpať aj prostriedky z kohéznych fondov.
V Taliansku už nejaký čas vysokí dôstojníci generálneho štábu vysvetľujú politickým predstaviteľom, že ak by bola krajina v týchto podmienkach napadnutá, teoreticky by sa „schopnosť odporu odhadovala na 48 až 72 hodín“.
Existuje mnoho dôvodov, prečo sa úroveň bezpečnosti označuje za „nedostatočnú“. Muníciu je pritom potrebné pravidelne vymieňať, pretože výrobky ako bomby a rakety po určitom čase „expirujú“, t. j. prestávajú byť účinné a dokonca hrozí, že sa stanú nebezpečnými. Pred niekoľkými mesiacmi sám Zelenskyj verejne vyhlásil, že materiál dodaný spojeneckými silami „v boji nefunguje“. A minulý týždeň denník Financial Times odhalil, že dvadsať samohybných diel M109L, ktoré Ukrajine darovalo Taliansko, bude „nepoužiteľných“.
Otázka zdrojov je druhou stránkou problému. Podľa správy, ktorú vypracovalo ministerstvo obrany počas Draghiho kabinetu, účinnosť armádnych obrnených tankov „klesá o 25 – 30 %“ v dôsledku „zastarávania“ materiálu a „kanibalizácie“ náhradných dielov. Na druhej strane, letectvo sa môže pochváliť najmodernejšími strojmi, ale chýba mu stály prísun rakiet, a hoci bolo prijaté rozhodnutie o obstaraní sofistikovaných protiraketových batérií, potrvá ešte dlho, kým budú nainštalované. Námorníctvo je tiež vybavené najmodernejším vybavením, ale chýba mu personál a v bojových podmienkach by malo muníciu na týždeň.
Nie náhodou minister Crosetto zdôrazňuje, že „potreby obrany štátu si vyžadujú dostupnosť dostatočných zásob“. V marci počas obdobia otázok v poslaneckej snemovni zástupca exekutívy vysvetlil, že „materiál poskytnutý Kyjevu piatimi dekrétmi predchádzajúcej vlády musí byť obnovený“. A tvárou v tvár kritike zo strany Novej vlasteneckej grillini nielenže pripomenul, že „ste hlasovali za pomoc Ukrajine“, ale dodal, že záväzok dosiahnuť 2 % HDP v prospech obrany „je cieľom, ktorý potvrdil vtedajší premiér Conte v NATO v rokoch 2018 a 2019“.
Po vypuknutí vojny sa riešenie problému zásobovania stalo – podľa námestníka Perega – „strategickou otázkou“. Nejde o bojovný postoj stredopravého Talianska. Minulý rok vláda sociálneho demokrata Schulza oznámila vyčlenenie sto miliárd na obnovu nemeckých vojenských štruktúr. A reformný prezident Macron vyhlásil, že „Francúzsko vstúpilo do vojnovej ekonomiky, takže bude potrebné rýchlo obnoviť to, čo naše ozbrojené sily potrebujú“.
