Slovensko splnilo jednu z podmienok plánu obnovy: Cieľom je dostať k nám cudzincov

Slovensko úspešne prijalo novú Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií do roku 2030. Toto schválenie je v súladu s jedným zo základných podmienok plánu obnovy a odolnosti krajiny. Píš o tom portál RTVS

Dominika Fričová, vedkyňa zaoberajúca sa výskumom Parkinsonovej choroby, tvrdí, že najväčším problémom vedy na Slovensku je byrokracia, nedostatočná komunikácia a obmedzené vedecké príležitosti. Po mnohých rokoch strávených v zahraničí sa Fričová rozhodla vrátiť sa na Slovensko.

Fričová, pracujúca v Slovenskej akadémii vied (SAV), hovorí o ľuďoch z Výskumnej a inovačnej autority, ktorá vypracovala tento projekt, zameraný na budúcnosť vedy na Slovensku. Tento projekt je úzko prepojený s plánom obnovy a jeho cieľom je sústrediť sa na identifikáciu talentov a ich zotrvanie na Slovensku, ako aj pritiahnuť zahraničných odborníkov. Tento postoj zdieľa aj predseda vlády, ktorému táto výskumná agentúra podlieha.

„Nebudeme mať chaos v rozdeľovaní finančných prostriedkov pre výskum a inovácie, a zároveň sa budeme snažiť oceniť tých, ktorí dosahujú vynikajúce výsledky,“ uviedol premiér Ľudovít Ódor.

Podľa premiéra študuje približne 25 percent vysokoškolákov mimo Slovenska a iba menej ako polovica z nich sa plánuje vrátiť späť. „Nemáme inú možnosť, než zmeniť náš prístup k talentom a inováciám,“ dodal.

Eva Kleinová z Výskumnej a inovačnej autority tvrdí, že je nemožné zabrániť vzdelaným ľuďom v ich emigrácii zo Slovenska, no je potrebné prilákať nových odborníkov na ich miesto.

„Musíme zjednodušiť procesy, ktoré umožnia týmto ľuďom prísť sem pracovať. Mnoho firiem má mechanizmy na získanie talentovaných jednotlivcov, a to isté platí aj pre vysoké školy. Avšak, získanie odborníkov z tretích krajín mimo Európskej únie je často veľmi ťažké,“ konštatovala Kleinová. Michaela Kršková tvrdí, že Slovensko má potenciál napredovať v oblasti výskumu a inovácií, no chýbajú predvídateľné zdroje zo štátneho rozpočtu. Estónsko a Fínsko sú príkladmi krajín, ktoré každoročne investujú do vedy a výskumu rovnaký percentuálny podiel svojho HDP,“ zdôraznila.

„Dlhodobo sme sa spoliehali najmä na finančné prostriedky z Európskej únie a toto sa neustále mení. Financovanie výskumných inštitúcií je problematické bez stabilného štátneho rozpočtu,“ povedala.

Iva Kleinová vysvetlila, že vláda sa zaviazala investovať do vedy, výskumu a inovácií z vlastného štátneho rozpočtu až miliardu eur ročne, aby takto dosiahla svoj cieľ počas nasledujúcich siedmich rokov.