Rusi majú stále lepšie ponorky na zasiahnutie cieľov v USA aj Európe

Ruská raketová hrozba pre Spojené štáty sa od konca studenej vojny výrazne zmenila, uviedol pre Newsweek vedúci Ruského inštitútu námorných štúdií (RMSI).

Michael Petersen, zakladajúci riaditeľ RMSI a profesor na U.S. Naval War College, porovnával typy nasadenia ruských ponoriek v súčasnosti a pred desaťročiami počas studenej vojny.

Ruské námorníctvo prešlo od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991, keď bolo nútené vzdať sa mnohých nových lodí, rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou. Podľa neziskovej organizácie Nuclear Threat Initiative má Rusko jednu z najväčších ponorkových flotíl na svete s odhadovanými 58 plavidlami vrátane 11 ponoriek na jadrový pohon s balistickými raketami, ktoré považuje za neoddeliteľnú súčasť svojho strategického odstrašenia.

Hrozba pre USA sa teraz zmenila z hrozby balistických rakiet na hrozbu riadených striel, povedal Petersen pre Newsweek.

Odoberajte nás cez

Uviedol, že v období studenej vojny, počnúc 60. rokmi a končiac polovicou až koncom 80. rokov, Sovietsky zväz pravidelne vysielal ponorky s jadrovými raketami na hliadkovanie pri východnom a západnom pobreží Spojených štátov. Tieto miesta hliadkovania sa potom časom menili, pretože sa zdokonaľovala technológia podmorského boja a technológia ponoriek.

„Čo sa zmenilo, keď sme sa presunuli do súčasnosti? A čo je iné? Začnem rozdielmi,“ začal.

„Rozdiel je teda v tom, že Rusko dnes, pokiaľ viem, nerozmiestňuje pri pobreží Spojených štátov ponorky s balistickými raketami. To je posun a je to odrazom zlepšujúcej sa technológie.“

Petersen uviedol, že na konci studenej vojny sa väčšina ponoriek s balistickými raketami rozmiestňovala v baštách v Barentsovom mori a inde v Arktíde.

„Takže sa to nezmenilo. Pretože technológia umožnila Rusku udržať si strategické balistické rakety, ktoré majú dostatočný dosah a presnosť na to, aby mohli zasiahnuť tieto bašty.“

Petersen vysvetlil, že ruské námorníctvo má teraz ponorky s jadrovým pohonom s dlhou výdržou, ktoré môžu strieľať veľmi presné konvenčné a jadrové strely s plochou dráhou letu.

„Takže sme prešli od hrozby balistických rakiet k hrozbe riadených striel. To neznamená, že hrozba balistických rakiet neexistuje, stále existuje. Je len na inom mieste,“ povedal.

Rusko od rozpadu Sovietskeho zväzu uskutočnilo viacero rozsiahlych projektov na rozšírenie svojej ponorkovej flotily.

V posledných rokoch Moskva vyrába sériu ponoriek, ktoré sú schopné dosiahnuť najkritickejšie ciele v USA alebo kontinentálnej Európe.

V dokumente Kremľa podpísanom Putinom v roku 2017, v ktorom sa uvádzajú zlepšené schopnosti ruského námorníctva, jeho vyvíjajúca sa strategická a operačná úloha a budúce ambície, sa uvádza, že do roku 2030 musí krajina „disponovať silnými vyváženými flotilami vo všetkých strategických oblastiach“ vrátane lodí určených na plnenie úloh v blízkych a vzdialených morských oblastiach a oceánoch, ako aj námorným letectvom a pobrežnými silami vybavenými účinnými vysoko presnými údernými zbraňami a moderným základňovým a zásobovacím systémom.

RMSI konštatuje, že najnaliehavejšou prioritou v „Základoch štátnej politiky Ruskej federácie v oblasti námorných operácií na obdobie do roku 2030“ je odstrašenie aj potrestanie zahraničnej agresie.