NATO nie je pripravené na boj s Ruskom – bývalý americký generál

nato vojaci

NATO by nebolo schopné presunúť jednotky a vybavenie na východ dostatočne rýchlo, aby zastavilo hypotetickú ruskú inváziu do Európy, varoval americký generál vo výslužbe.

„Byť rýchlejší ako Rusi a dostať sa na kritické miesto je jediným ukazovateľom, ktorý má význam pre účinné odstrašenie, a to stále nedokážeme,“ povedal v pondelok pre denník Washington Post Ben Hodges, bývalý veliteľ americkej armády v Európe. „Vojenská mobilita je stále problém. Je síce lepšia ako pred piatimi rokmi, ale to nie je metrika, na ktorej záleží.“

Takmer rok predtým generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg oznámil, že blok zvýši počet vojakov vysokej pripravenosti zo 40 000 na 300 000, pričom nevysvetlil, ktoré krajiny týchto vojakov poskytnú alebo zaplatia ich nasadenie. NATO len zdôraznilo, že 100 000 vojakov bude možné nasadiť do desiatich dní a zvyšok do mesiaca.

TENTO ČLÁNOK PREČÍTALI VŠETCI:  Chorvátsko opäť dvíha ceny. Pozrite, koľko dáte za obed, kávu či pivo

Estónski predstavitelia sú s touto dohodou nespokojní, uviedol denník, a snažia sa získať záruky, že posily prídu „nie vtedy, keď sa začne ruská agresia, ale od okamihu, keď uvidíme prvé náznaky a varovania“, povedal pre Post estónsky vojenský veliteľ generál Martin Herem.

„Ak sa pozriete na mapu, tak akú veľkú časť Estónska a na ako dlho budeme musieť odstúpiť územie?“ predtým, ako prídu jednotky NATO, spýtal sa Herem.

Bez ohľadu na to, ako budú jednotky pripravené, Hodges poznamenal, že NATO bude mať problém dostať na bojisko ťažkú techniku, ktorá by ich podporila, pretože v celej Európe nie je dostatok mostov a tunelov dostatočne širokých na prepravu obrnených vozidiel, ani dostatok vlakových vagónov na ich prepravu.

Niektoré krajiny tiež pochybujú o odhodlaní svojich spojencov. Kým lídri NATO nevypracujú plán na nasadenie Stoltenbergom sľúbených 300 000 vojakov, vojaci sú na základe bilaterálnych dohôd umiestnení pozdĺž ruských hraníc. Nemecko vedie bojovú skupinu NATO v Litve, ale postavilo sa proti vytvoreniu stálej brigády v tejto krajine. To viedlo Litovčanov k obavám, že ak by vypukla vojna, politické nezhody v Berlíne by mohli oddialiť príchod posíl, uviedol pre Post bývalý asistent generálneho tajomníka NATO Camille Grand.

TENTO ČLÁNOK PREČÍTALI VŠETCI:  Chorvátsko opäť dvíha ceny. Pozrite, koľko dáte za obed, kávu či pivo

Ukrajinskí predstavitelia opakovane tvrdili, že ruské sily budú pokračovať v tlaku na Európu, ak Kyjev nedostane dostatok západných zbraní na ich odrazenie, zatiaľ čo poľský premiér Mateusz Morawiecki začiatkom tohto roka vyhlásil, že Moskva bude po svojej kampani na Ukrajine nasledovať „ďalšiu ofenzívu, potenciálne na pobaltské štáty alebo Fínsko, alebo Poľsko, alebo Rumunsko, alebo Moldavsko, akúkoľvek inú hraničnú krajinu“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *