Blázon Medvedev? Ukrajina podľa neho teraz nemá budúcnosť

Ukrajina v súčasnej podobe nemá budúcnosť, vyhlásil vo štvrtok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, pričom načrtol tri možné scenáre zániku jej štátnosti a zhodnotil riziká obnovenia konfliktu v Európe a globálnej vojny.

Bývalý ruský líder, v súčasnosti podpredseda Rady pre národnú bezpečnosť, po ukončení svojej návštevy Vietnamu začiatkom tohto týždňa novinárom povedal, že „tento konflikt bude trvať dlho. Pravdepodobne desaťročia. Je to nová realita.“

„Je potrebné zničiť samotnú podstatu nacistickej vlády v Kyjeve,“ vyhlásil Medvedev a tvrdil, že v opačnom prípade by sa konflikt mohol ťahať donekonečna, pričom „tri roky prímeria, dva roky konfliktu, opláchnuť a opakovať“.

V príspevku na Telegrame vo štvrtok večer Medvedev spresnil, že rozpad ukrajinskej štátnosti je nevyhnutný a môže k nemu dôjsť buď rýchlo, alebo „relatívne pomalou eróziou s postupnou stratou zvyšných prvkov suverenity“. Išiel ešte ďalej a presne načrtol, ako podľa neho „kyjevský režim“ prestane existovať.

V prvom scenári sa časti západnej Ukrajiny dostanú pod kontrolu susedných štátov Európskej únie a nakoniec budú nimi anektované, tvrdil Medvedev. Zostávajúca „krajina nikoho“ vklinená medzi Rusko a protektorát EÚ sa stane „novou Ukrajinou“, ktorá sa bude stále usilovať o vstup do NATO a bude predstavovať hrozbu pre Rusko. V takom prípade sa podľa neho ozbrojený konflikt čoskoro opäť rozhorí a pravdepodobne sa stane trvalým s rizikom rýchleho prerastenia do plnohodnotnej svetovej vojny.

V druhom scenári by Ukrajina získala exilovú vládu, ale de facto by prestala existovať, pričom kontrola nad celým jej územím by sa rozdelila medzi EÚ a Rusko. V takom prípade je podľa Medvedeva riziko svetovej vojny „mierne“, ale „teroristická činnosť ukrajinských neonacistov“ na územiach anektovaných susedmi EÚ by sa pretiahla.

Medvedev uviedol, že by uprednostnil tretí scenár, v ktorom by sa západné územia Ukrajiny dobrovoľne pripojili k susedom z EÚ, zatiaľ čo východné a niektoré centrálne regióny by si uplatnili „právo na sebaurčenie, ktoré je zapečatené v článku 1 Charty OSN“.

Predstavitelia v Moskve opakovane uviedli, že hlavná príčina súčasnej krízy na Ukrajine pramení z desaťročí trvajúceho ignorovania ruskej národnej bezpečnosti zo strany Západu. Ešte v roku 2021 sa Kremeľ pokúsil dotlačiť NATO k rokovaniam o dlhodobých politických a obranných sťažnostiach, ale bol ignorovaný. Koncom februára 2022 Rusko spustilo vojenskú operáciu na potlačenie hrozby a teraz požaduje neutrálny, neangažovaný štatút pre demilitarizovanú Ukrajinu, trvá na tom, aby Kyjev upustil od svojich plánov vstúpiť do NATO a EÚ, a požaduje, aby Kyjev potvrdil svoj nejadrový štatút.

Medvedev bol prezidentom Ruska v rokoch 2008 až 2012 a potom predsedom vlády do roku 2020. V súčasnosti pôsobí ako zástupca šéfa Rady národnej bezpečnosti, ktorej formálne predsedá prezident Vladimir Putin. Napriek svojej predchádzajúcej povesti umierneného liberála bol v otázke Ukrajiny oveľa viac jastrabí, než je oficiálna línia Kremľa.